Slovensko môže byť lídrom EÚ

Autor: Konrad Rigo | 7.3.2017 o 12:31 | (upravené 7.3.2017 o 12:49) Karma článku: 3,36 | Prečítané:  353x

Nie je vôbec vylúčené, že by sme sa mohli stať lídrami v Európe napríklad v diskusii o Bielej knihe, o budúcnosti Európy.

Viem, že titulok blogu znie populisticky, ale napíšem Vám prečo si myslím, že to nie je číra utópia, ale podľa mňa skôr reálna šanca pre Slovensko. Základná téza je veľmi jednoduchá: ak v našom spoločenstve nevymrelo zlo za posledných 75 rokov, tak nevymrelo ani dobro. Konkrétnejšie, ak neonacisti dokázali nájsť pochopenie u ľudí pre svoju “vec” pomocou oživenia skoro 100 ročných myšlienok, tak čo keby sme my pristupovali k otázke budúcnosti Európy tiež pomocou viac ako 100 ročnej myšlienky multikultúrnosti, viacjazyčnosti a tolerancie. Som presvedčený, že na Slovensku majú tie dobré myšlienky oveľa hlbšie korene ako tie zlé. Nie je vôbec vylúčené, že takto by sme sa mohli stať lídrami v Európe napríklad v diskusii o Bielej knihe, o budúcnosti Európy

Podotýkam, ja nie som naivný idealista. Aspoň naivný určite nie..  

V Denníku N som pred týždňom čítal zaujímavý rozhovor s Jozefom Tancerom o jeho novej knihe Rozviazané jazyky, objednal som ju a v piatok prišla. Cez víkend som ju čítal a cítil som sa pritom úžasne. Vždy ma fascinovala medzivojnová Bratislava. A samozrejme nielen kvôli tomu, lebo sa vtedy v Bratislave hovorilo slovensky, nemecky a aj maďarsky. 

Na prelome storočia boli všetky európske hlavné mestá viacjazyčné. Fascinovala ma najmä ľahkosť a samozrejmosť akou sa ľudia pred sto rokmi stavali k otázke jazykov, kultúr a národností. Mnohí tvrdili, že sa tu hovorilo až desiatimi jazykmi medzi ktorými boli aj jidiš, chorvátčina, rómčina a angličtina. Úplne bez problémov. Bratislava mala však aj geografickú výhodu, a tou bola blízkosť k trom hlavným mestám. A toto bolo podľa mňa kľúčové. Ľudia chodili do Pešti a Prahy na univerzity, do Viedne na nákupy, a Viedenčania sa zase sťahovali do nášho kľudnejšieho a príjemnejšieho mesta na dôchodok. Všetci pritom zostali na blízku svojich rodín a nemuseli sa ničoho obávať. Pohyb aj miešanie ľudí bolo medzi mestami, v rámci rodín, a tak aj medzi kultúrami úplne prirodzené. Keď máte otca Maďara, ktorý s Vami hovorí po slovensky, s Vašou mamou po nemecky, a v piatok máte vo zvyku skočiť k Wolfovcom zapáliť si sviečku, tak Vás ťažko presvedčia o tom, že máte nenávidieť Rómov. Tento jav mal svoje “symptómy” aj na celom Slovensku. V krátkosti: boli sme oveľa otvorenejší ako dnes. 

Ja viem, že som to teraz vykreslil príliš romanticky, aj keď som uviedol, že nie som naivný idealista... Chcel som len povedať, že ak v nás zostalo čo i len zrnko, či lepšie povedané tŕň fašizmu, ktorý je podľa všetkého práve teraz v rozkvete, tak sa vráťme ešte o pár rokov dozadu. Práve tam nájdeme korene tolerancie, empatie, pochopenia. A tak, ako sa hnedým podarilo veľmi rýchlo položiť základy pre “zatvorené Slovensko”, skúsme rozbehnúť projekt otvoreného Slovenska!

Preto ma veľmi teší, že práve František Šebej a Róbert Ondrejcsák ako prví vypracovali a prezentovali  stanovisko k Bielej knihe, a strana Most-Híd chce byť ústredným prvkom v diskusii o budúcnosti Európy na Slovensku. Lepšieho kandidáta na lídra tejto otázky si neviem predstaviť, aj keď môj názor je v tejto veci pochopiteľne subjektívny.

Zas na druhej strane, objektívne, čo by mohlo byť lepším apropom pre otvorenosť ako práve začínajúca sa diskusia o Junckerovej Bielej Knihe. Bude treba veľa diskutovať, načúvať, preukázať empatiu, robiť kompromisy,...Pre tento celý, pravdepodobne zdĺhavý proces bude potrebovať každý participujúci veľa pochopenia a otvorenosti.

História nám odkazuje, že práve my sme v tom silní, tak to využime v prospech nás všetkých v Európe. V najhoršom prípade sa z nás nestanú lídri celej EÚ ale aspoň lídri v otvorenosti. Určite súhlasíte, že ani to nie je na zahodenie. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vkladné knižky kedysi využívala mafia. Aké sú lepšie investície

Čo urobiť s veľkou sumou našetrených peňazí a čo robiť, ak si chcem šetriť každý mesiac po troche? Denník SME sa pokúsil objasniť niektoré známejšie druhy sporenia.

EKONOMIKA

Ktoré sporenie je bezpečné a na ktorom môže človek zarobiť najviac?

Pri rozhodovaní, kam vložiť peniaze, je dobré zvážiť niekoľko vecí.


Už ste čítali?