reklama

Holokaust. Sereď. Zajtra!

Pred týždňom mi moja neter povedala, že sa chystá do Osvienčimu. Všetka česť, myslel som si. Vážim si to, ja som tam ešte nebol, ale považujem to za nesmierne dôležité, aby sme o holokauste hovorili, učili sa a poznali minulosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Potom som si spomenul, že pred rokom sa otvorilo Múzeum holokaustu v Seredi a ja som tam ešte nebol. V pondelok som sa ho teda rozhodol navštíviť. Prinieslo mnoho nemalých prekvapení a iba máloktoré boli príjemné. Jedno je isté, bol to nezabudnuteľný zážitok.

Medzi tie príjemné zážitky patrí trojjazyčný nadpis hneď pri vstupe do budovy. Vstup. Entrance. Bejárat. Druhým je, že síce sa kvôli širšej spoločnosti rozprávame po slovensky, vedúci múzea, Martin Korčok, sa s vynikajúcou maďarčinou pochváli, že on je veru košický junák. Neodvážim sa mu položiť otázku, koľko jazykov ovláda. Pravdepodobne by som so štyrmi tento boj prehral. Rýchlim tempom prechádzame témy. Medzi zamestnancami múzea sa nájdu aj takí, ktorí perfektne ovládajú maďarčinu, nemčinu, angličtinu, exkurzia v cudzom jazyku nie je žiadnym problémom. Dozvedám sa, že napriek vysokej návštevnosti by stíhali ešte viac, som nadšený, že máme tak zanietených odborníkov. Ja som im sľúbil, že kamkoľvek pôjdem, budem šíriť ich dobrú povesť a chváliť ich, lebo si to zaslúžia. Veď aj toto je súčasťou mojej práce!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prechádzame ďalšie témy, debatujeme o súčasných ťažkostiach SNM aj o tom, prečo je také dôležité v dnešnej dobe šíriť osvetu. A potom sa do toho pustíme. Martin nás pozýva do vedľajšej miestnosti, aby sme si pozreli krátky film a tým sa zoznámili aj s témou. Nechcem mu odobrať z entuziazmu, preto mu nepoviem, že tému dosť dobre poznám a filmy v múzeu veľmi neobľubujem. Ja by som takéto veci hovoriť nemal… Zapnúť video. Schnitt. Vypnúť video.

A nie sú slová.

Vstaneme a rozbehneme sa. Neviem kam. Prejdeme popri jednom baraku. Martin medzirečou spomenie, že ak niekoho presunuli sem, nebolo cesty späť, všetci vedeli, že ho deportujú. Keď sa cieľová stanica volala Sobibor, znamenalo to istú smrť. Bol som si vedomý toho, že idem na miesto činu, ale byť priamo tam je aj tak niečo nepoznané. Mám husiu kožu a celý chvejem. Napriek tomu stále chcem ísť ďalej, chcem vedieť viac!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj keď viem, že to bude už len horšie.

Vyjdeme na appellplatz. Tu sa diali najväčšie svinstvá.Pozerám sa okolo seba. Každá stavba stojí tak ako pred 75 rokmi… Tie budovy sú svedkami najväčšej hrôzy a utrpenia našich dejín. Martin si z množstva príbehov námatkovo vyberie dva, faktograficky a zdanlivo úplne pokojne nám ich porozpráva. Pred našimi očami ožije minulosť. A znova nie sú slová.

Míňame sa zo štvorčlennou skupinou, ktorú sprevádza statný mladý muž. Dozviem sa, že urastená stavba tela je takmer základnou požiadavkou na sprievodcov múzea. Nie každý sem prichádza v mieri. Často sa s extrémizmom bojuje priamo na mieste. Nechcem tomu uveriť. Nechcem veriť, že na takomto mieste sa dá poprieť holokaust. Jedna kolegyňa to dokonca vzdala, pretože to nedokázala spracovať, lebo nevedela čeliť násiliu, lebo nemusí vedieť čeliť násiliu. Podľa tohto je to, bohužiaľ, nevyhnutné. A to v roku 2017.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prejdeme sa ďalším barakom. Aj tento je tak dokonalý ako ten prvý. Akokoľvek hrôzostrašná je tematika, spracovanie je na svetovej úrovni. Zastavíme sa pred presklennou vitrínou. V nej ženské a detské topánky z keramiky. Presné repliky topánok z Osvienčimu usporiadané v takom pomere, akom posielali ženy a deti do plynovej komory. Takmer žiadna ženská obuv.

Mnoho detských topánok.

Na konci miestnosti stojí stena venovaná záchrancom s ocenením Spravodliví medzi národmi. Nie je čo dodať. Martin Korčok hovorí, že ak si návštevníci zapamätajú čo i len toľko, že inakosť sa má rešpektovať, už to stojí za to a má to zmysel. Hľadám slová, ale márne, aj teraz som schopný iba prudko kývať hlavou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetci musia ísť do Serede! Čím skôr, tým lepšie. Zajtra!

Konrad Rigo

Konrad Rigo

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Štátny tajomník Ministerstva kultúry SR. Roky som pracoval v kreatívnom priemysle ako managing director digitálnej agentúry. Študoval som na Ekonomickej univerzite v Bratislave na Fakulte medzinárodných vzťahov. Som ženatý a mám tri prekrásne deti. Zoznam autorových rubrík:  DigitalSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu