Ebola news: úloha štátu?

Autor: Konrad Rigo | 27.1.2017 o 14:44 | (upravené 30.1.2017 o 9:39) Karma článku: 1,80 | Prečítané:  283x

V poslednej dobe popri tzv. fake news sa na nás hrnú zo všetkých strán aj také články, ktoré nás varujú pred týmto fenoménom. 

Je to veľký krok vpred a pravdaže tisíckrát lepšie, ako pred pár mesiacmi keď sa šírili iba klamstvá bez varovných výstrelov. Veď v konečnom dôsledku sme k tomu potrebovali iba takú maličkosť ako americké voľby.

Panikáriť nemusíme nakoľko som presvedčený, že riešenie je otázkou blízkej budúcnosti. Neuškodí ak sa zaoberáme trošku genézou fenoménu,  a možno vďaka tomu sa  dostaneme bližšie k odpovedi či v tom celom procese by mal hrať štát významnejšiu úlohu.

Social media a politický marketing

Od samého vzniku sociálnych médii existuje aj social media marketing. Digitálne agentúry zbožňujú tento typ reklamy, pretože sú schopní brand klienta komunikovať neformálne a predať hoci aj krém proti plesni na nohách s istou eleganciou. Avšak na dve kľúčové oblasti dlho nemali riešenie a to na: social commerce a politický marketing. Skúšali mnoho rôznych spôsobov, sotva niečo fungovalo. eCommerce teraz riešiť nebudem. Už roky sa ale marketéri snažia nájsť svätý grál politického marketingu na sociálnych sieťach. Samotný Facebook sa snažil už dlhšie prostredníctvom GOTV kampane povzbudiť svojich užívateľov, aby išli voliť. V predchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2012 tento pokus nebol game changer, ale bol jasným dôkazom toho, že má zmysel ďalej rozmýšlať o sociálnych sieťach v politickom marketingu.

Potom zrazu ako z číreho neba prišlo riešenie, ktoré ako zvyčajne nebolo nové, iba dovtedy v tomto segmente nepoužívané, hoci v businesse už celkom obľúbené.

Ebola marketing

Bolo to už síce dávno, ale aj ja som rozmýšľal s priateľom nad založením firmy podobnej maďarskej agentúre Ebola Media (teraz už konsolidovanej TEN). Oni si zobrali príklad z USA a robili social marketing veľmi prefíkaným, ale musí sa nechať, novátorským spôsobom. Každý zamestnanec firmy spravoval zväčša 50 až 60 profilov, vytvorených manuálne s cieľom ovplyvňovať povedomie prostredníctvom obyčajných facebookových postov. Kampane tejto reklamnej agentúry mali pôsobiť na človeka v jeho prirodzenom prostredí - v jeho súkromí. Nikoho by nenapadlo, že náhodná cudzinka so žiarivým úsmevom ako z reklamy na zubnú pastu dostáva peniaze za zdieľanie a fotenie nového krému proti vráskam, či telového mlieka. Je dosť možné, že tá pekná Španielka nebola ani pekná, ani Španielka a kto vie, možno to bol chlap alebo pes :)

Áno, v konečnom dôsledku to bol taký beťársky podfuk, ale výsledky boli presvedčivé.

A ako to už v politickej komunikácii zväčša býva: funguje to viac s negatívnym podtónom a ak pridáte aj social boty (ktoré automatizujú prácu ľudí), tak sa to naozaj rozbehne. A potom už k tomu potrebujete iba fake news portály, aby ste mali aj obsah a zrazu vyletí džin z lampy.

Prvý fake news prieskum

Pred týždňami spravila agentúra Buzzfeed v spolupráci s Ipsos prieskum dôvery Američanova ich schopnosť rozlišovať tzv. fake news od tých pravých. Jedná sa o prvý skutočný prieskum v tejto otázke - trochu som bol sklamaný, že to doma nemalo väčšiu odozvu.

Prieskum sa realizoval na vzorke vyše 3000 dospelých ľudí. Témou boli, ako inak, americké prezidentské voľby 2016. Pozostával z náhodne vybraných šiestich titulkov, tri boli pravdivé a tri nepravdivé, ktoré boli zaradené medzi ďalších 11 tém portálu BuzzFeed. Respondenti si mohli pri hodnotení vybrať z možností ako „veľmi presné“ ,„skôr presné“,  „nie veľmi presné“ a „nepresné“. Hádajte ako odpovedali! 75% respondentov považoval fake správy ako „veľmi a skôr presné“ teda považovali ich za pravdivé. U tých zúčastnených, ktorí označili Facebook ako prioritný zdroj získavania informácií bol tento pomer až o 8% vyšší, čo dokazuje, že Facebook, chce či nie, prispieva k šíreniu falošných informácií.

Tento prieskum jednoznačne ukazuje úspešnosť propagandy v kombinácii s “ebola marketing”. Je tam ale aj ďalší háčik. Ebola sa zbesilo šíri a “nakazí” aj tých nevinných. Nemusíte teda ani vedieť, že ste nakazení a už sa aktívne podieľate na dezinformačnej kampani. A čo je na tom najhoršie: vy za to nebudete platení :)

Centralizovaná vs. komunitná kontrola

Sme stratení? Samozrejme, nie. Len ako vždy kontrolný mechanizmus je trochu v oneskorení. Núka sa dvojaké riešenie: centralizovaná a komunitná kontrola. Prvá možnosť je jednoduchšia a rýchlejšia, no treba počítať so všetkými nevýhodami centralizovanej kontroly. Hneď narazíte (podotýkam oprávnene), na kritiku zástancov slobodného internetu, ako naši českí susedia. O novom úrade Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám hovoria ľudia ako o Ministerstve pravdy.

Zatiaľ ani komunitný model nemá bohvieaké výsledky. Najväčšia sociálna sieť práve skúša čo sa stane, keď označí všetky podozrivé správy. Nechcem byť premúdrený, je to pekný pokus, ale to určite nestačí. Dobrá správa je, že v Nemecku sa blížia voľby a s nimi aj serióznejšie riešenia na túto situáciu. A preto tam zašli trošku ďalej. Facebook uzavrel dohodu s výskumným centrom z tretieho sektora Correctiv na filtrovaní obsahu. Sľubujú si od toho zníženie saturácie falošných správ. No zatiaľ aj toto riešenie sa javí skôr ako prvá lastovička a nie ako komplexné riešenie problému.

Pravdepodobne by to chcelo širšiu spoluprácu, ktorá je založená na transparentných pravidlách a na samoregulácii. A samozrejme to má riešiť štát, komerčný a tretí sektor spoločne, totiž dezinformácia sa týka celého spoločenstva a je v záujme nás všetkých, aby sme našli cestu von. Nemôžeme totiž očakávať, že tento jav stratí svoju dynamiku, keďže sú za ním aj politické aj ekonomické aj politicko-ekonomické faktory.

Nechcem sa teraz tváriť, že vyriešim problém falošných správ v nasledujúcich 10 riadkoch, ale riešenie vidím niekde blízko teórie lenivého užívateľa. Kedže “Check your sources” už dávno neplatí mali by sme pristúpiť k “We check your sources”. Predstavte si, že vo vašich Novinkách na Facebooku by ste uvideli správy z overených zdrojov s obrázkom, videom, tučným písmom, perexom, všetkým čo môže vzbudiť Váš záujem o obsah. Správy z neoverených zdrojov by boli prezentované oveľa strohejšie - napríklad by tam bol iba titulok “načítaný” bez fotky, bez popisu. A fake news linky by boli úplne vylúčené. Samozrejme je to krásna predstava, ale kameň úrazu je vždy v tom, kto zostaví black-list a white-list? Čo sa týka white listov tak IAB (http://www.iabslovakia.sk) sa núka ako logická možnosť, v prípade black-listu by to mal byť iný a tiež nezávislý subjekt napr. Konspiratori.sk je zaujímavý projekt a štát by mal určiť (ako vždy) právny rámec, mal by mať na starosti monitoring a vystupoval by ako vyjednávač smerom k majiteľom sociálnych sietí.

Nehovorím, že to je liek na ebolu, ale v tomto prípade by možno stačila aj efektívna symptomatická liečba. A to čím skôr.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Alternatíva pre Nemecko skutočnú alternatívu neponúka

Merkelová voľby vyhrala a ostáva mocná. Európa je naozaj vďačná.


Už ste čítali?